Sobranské jarmoky v minulosti

 

            Historici predpokladajú, že naše mesto vlastne vzniklo vďaka jarmokom. Ako miesto stretnutí (sobor), kde  si ľudia z okolitých obcí prichádzali vymieňať poľnohospodárske produkty, nakúpiť, stretnúť sa. Sobrance mali právo usporadúvať výročný jarmok, ako aj menšie týždenné, či mesačné jarmoky. Pred sto rokmi, v čase existencie Československej republiky, sa v Sobranciach zvykli konať pravidelné trhy s dobytkom, na jarmočnisku pri tehelni (cehoľňi), na Michalovskej ulici. Predávali a kupovali sa tam teliatka (ceľatka), kone, žrebce (hačure), ošípané, ovce a kozy.

            Pravidelný mesačný jarmok sa odohrával zvyčajne v stredu, na Hlavnej (dnes Štefánikovej) a Csuhovej (dnes Gorkého) ulici. Do mesta od skorého rána prichádzali trhovníci z Užhorodu, Michaloviec, Vranova, Humenného a okolitých obcí a pod celtovými šiatrami ponúkali svoj tovar. Ulice Sobraniec boli v deň jarmoku preplnené ženičkami s batohmi (zajdami) a nevestami v širokých sukniach, pobehujúcimi deťmi, ale i množstvom žobrákov, ktorí si od jarmočníkov pýtali zopár drobných. Pod šiatrami ponúkali svoje výrobky medovnikári, obchodníci s náboženskými predmetmi, obuvníci, čižmári, klobučníci (kalapare), kožušníci (kožuchare), debnári (bodnare), obchodníci so strižným tovarom i hrnčiari z Pozdišoviec. Obchodníci s plátnom predávali látky na periny (periňanki), na podhlavníky (zahlavki), čipky na sukne (na kabati) i na blúzky (lepetanki). Mnohí obchodníci lákali kupujúcich rôznymi žartovnými pokrikmi. Ako napríklad: „Ženy, baby, nevesti! Kupujce čački, trački! Budzece mac veľiki srački!“ Takto lákal všetky ženy k svojmu stánku obchodník predávajúci spodné ženské nohavice, ktoré si kvôli „dobrej reklame“ žartovne naťahoval na hlavu. Na konci jarmočných ulíc predávali svoj tovar gazdovia a ženy z dedín. Mlieko, smotanu (šmetanku), maslo, vajíčka i trošičku nakyslé víno nazývané „prikopčak“, ktoré sa príjemne pilo, keď sa zmiešalo s minerálnou „polenajskou“  vodou dovážanou z Mukačeva.

            Keď už obchodníci začali baliť nevypredaný tovar, nastala chvíľa na „akciové“ nákupy. Práve preto, aby predávajúci neviezli domov to, čo priviezli, predávali svoje výrobky oveľa lacnejšie. Vtedy pomedzi šiatre prechádzal miestny bubeník a oznamoval všetkým deň budúceho mesačného, alebo výročného jarmoku.                               

 

  Podľa knihy Štefana Blaška Sobranecký kraj spracovala Denisa Viňanská